Koncert ŠFK na festivale Allegretto Žilina

Jedna zo zásadných postáv slovenskej hudby, skladateľ Alexander Moyzes (1906-1984), sa okrem hudby vyjadroval aj k spoločenskému dianiu. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa v roku 1968 pretavil svoj umelecký protest do Symfónie č.8. Dokončil ju v roku 1969, dal jej príznačný podtitul „21.8.1968" a vyjadril ňou svoj nesúhlas s okupáciou Československa armádami Varšavskej zmluvy. Rozhodol sa verejne vyjadriť protest proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy formou symfónie, čo len dokazuje, akú vážnosť svojmu gestu prikladal. Aj emocionálna stránka hudby zodpovedala mimohudobnému obsahu, prináša prvky skľúčenosti, obáv, strachu a smútku i melancholického lamenta.

Koncert pre violončelo a orchester h mol z roku 1895 sa od ostatných skladieb tzv. amerického obdobia Antonína Dvořáka (1841-1904) zásadne líši predovšetkým vo výraze. Nejde už o hudbu napísanú pod dojmom ohromenia novým prostredím, ako to bolo u Novosvetskej symfónie, ani o vyjadrenie životného šťastia a pohody, ako v Sláčikovom kvartete F dur. Hlavným rysom diela je melanchólia, avšak nie bezvýchodisková rezignácia. Ide o jedno z najhlbších diel z veľkých Dvořákových opusov, vyznačujúcich sa hlbokou kontempláciou, ale zároveň aj monumentálnym výrazom a veľkorysými proporciami.