MOZARTOV KONCERT PRE KLARINET

Slovenská skladateľka Ľubica Čekovská, rodáčka z Humenného, patrí k renomovaným reprezentantom slovenského hudobného umenia vo svete a premiéra jej nového diela znamená vždy udalosť. Takou bude aj prvé uvedenie jej nového orchestrálneho diela, ktoré zaznie na tomto koncerte.

Mozart bol prvým skladateľom, ktorý naplno využil klarinet ako sólový nástroj. Urobil tak nielen vo svojom Klarinetovom kvintete, ale najmä v Koncerte pre klarinet A dur z roku 1791, krátko pred smrťou. Je to jedna z najkrajších Mozartových skladieb, skladateľ v nej dokonale využil možnosti klarinetu. Sólový part je úplne samostatný, plynie vo voľnej kantiléne a prináša efektné technické figurácie. Mozart znalecky používa a stavia do kontrastu rozdielne zvukové farby jednotlivých registrov nástroja, najmä nízkeho, ktorého zvuky využíva v charakteristických arpeggiových figúrach sprievodu. Podobne majstrovsky pracuje aj s bohatou škálou náladového výrazu sólového klarientu. Široko koncipovaná prvá časť Allegro sa vyznačuje veľkou melodickosťou a skvelým formovým spracovaním. Striedajú sa tu spevné úseky a figurácie, nechýbajú ani efektné dialógy medzi sólistom a orchestrom. Strednú časť tvorí lyrické Adagio, vyhýbajúce sa temperamentným klarinetovým figúram. Technické možnosti klarinetu sú zato zámerne využité v živom Ronde, kde sa objavujú aj vážnejšie, subtílne vypracované úseky.

Mendelssohnova Symfónia č. 3 Škótska vznikla takmer súčasne s jeho Symfóniou č. 4 Talianskou a napriek podstatným náladovým rozdielom obe spája jediný zdroj – hlboká láska veľkého romantika k prírode. Škótska symfónia je jedným z Mendelssohnových majstrovských diel a je stálym číslom koncertného repertoáru už od roku 1842, keď bola prvýkrát uvedená v Lipsku. Reprezentuje najlepšie vlastnosti veľkého skladateľa, jeho bohatú, plynulú melodickú invenciu, pôsobivú chromatickú harmonizáciu, skvelý cit pre orchestrálne farby a schopnosť vytvárať sugestívnu náladovú atmosféru, úplne preniknutú duchom romantizmu.