OTVÁRACÍ KONCERT 51. MOFIS

Nórsky organista Jon Laukvik (1952) je medzinárodne uznávaný ako interpret a pedagóg. Najmä v posledných rokoch sa výrazne prejavuje aj ako skladateľ. Píše sólovú, komornú i koncertantnú hudbu pre organ spolu s inými nástrojmi, napríklad klavírom, perkusiami, trúbkou, trombónom, violončelom či lesným rohom. Laukvikov kompozičný jazyk prináša jedinečný prístup, ktorý je ovplyvnený renesančnou a barokovou hudbou, dielami neskorších francúzskych skladateľov a dokonca jazzovými idiómami. Okrem toho využíva aj osobité techniky zapájajúce bitonalitu a chromatické postupy ako centrálne prvky svojho skladateľského štýlu.

Concerto pre organ, sláčiky a tympany g mol si u francúzskeho skladateľa Francisa Poulenca (1899-1963) objednala jeho obdivovateľka, kňažná Edmond de Polignac. Koncert vychádza z tradičnej formy nemeckej organovej fantázie, s voľne sa striedajúcimi úsekmi v rôznych tempách, textúrach a farebnosti skvelo zakomponovanej do celkovej štruktúry. Ako inšpirácia mu poslúžili diela Bacha, Buxtehudeho i Händela a dielo odráža neobarokové vplyvy. Dvestopäťdesiat rokov po Händelovi sa tak Poulencov koncert stal jedným z prvých koncertantných diel, ktoré sa dostali do repertoáru svetových organistov. Hoci ide o skladbu 20. storočia, vyjadruje senzitivitu romantickej éry. Podľa Poulencových slov spája „nežného, zdržanlivého umelca“ s „extravagantným bonvivánom“.