SLOVENSKÝ KOMORNÝ ORCHESTER

Prvým slovenským skladateľom, ktorého naplno oslovil fenomén komornej hudby, bol Ján Levoslav Bella. Komornému muzicírovaniu sa venoval vo všetkých pôsobiskách svojho dlhého života a komornej tvorbe vďačil aj za svoje rozhodnutie venovať všetky svoje sily práve hudbe. Zároveň sa stal prvým slovenským autorom komornej hudby. Jazyk jeho komornej tvorby sa postupne vykryštalizoval a jeho diela, medzi aké patrí napríklad aj jeho Sláčikové kvinteto d mol, rozšírili európsku romantickú hudbu o nové a osobité prvky.

Sláčikové kvinteto G dur, skomponované v prvej tretine roku 1875, je jedným z diel Dvořákovho mimoriadne plodného tvorivého obdobia. Toto kvinteto je najosobitejšou skladbou v skladateľovom dovtedajšom vývoji. V porovnaní s predchádzajúcimi komornými dielmi je to hudba nielen technicky vycibrenejšia a tektonicky vyváženejšia, ale aj zvukovo pôsobivejšia a hlavná téma prvej časti už anticipuje Dvořákovo tzv. slovanské obdobie.

Rumunské tance patria medzi najobľúbenejšie diela Bélu Bartóka. Pôvodne šlo o suitu krátkych skladieb pre klavír, ktorú Bartók vytvoril v roku 1915. Jej orchestrálna verzia vznikla o dva roky neskôr. Jadrom tohto cyklu sú autentické rumunské melódie, ktoré skladateľ nahral v roku 1904 vo viacerých dedinách v Transylvánii, pričom v interpretácii folklórnych prameňov skladateľ zachoval pôvodnú melódiu a rytmickú štruktúru a zároveň hudbu oživil svojimi vlastnými harmonickými farbami.