ZÁVEREČNÝ KONCERT 53. SEZÓNY

Ako inšpiračné zdroje pri písaní opery Lohengrin využil Richard Wagner starobylé hrdinské eposy, tradované ľudové rozprávania a stredovekú legendu o svätom grále. Wagnerova hudba tu dostáva priam heroické črty, zdôrazňuje rytiersku udatnosť, ktorú často strieda spevná lyrika. Lohengrin stelesňuje tie najvzrušujúcejšie aspekty romantickej opery s rozsiahlymi spevnými plochami, využitím osobitných orchestrálnych farieb, najmä drevených dychových nástrojov a vytvorením jedinečnej orchestrálnej textúry, ktorá sa stala Wagnerovým ľahko rozpoznateľným znakom. Za skladateľovho života bol Lohengrin najčastejšie uvádzanou zo všetkých jeho opier a koncom 19. storočia získalo dielo v rámci hudobnej obce takmer kultový status a to vzápätí po jeho premiére vo Weimare v roku 1850 pod taktovkou Franza Liszta. Kritici ho označovali za „najobľúbenejšie dielo v svetovom opernom repertoári“ a opera sa stala skvelým príkladom Wagnerových schopností inšpirovať a nadchnúť poslucháča svojím majstrovským využitím zvukových možností orchestra.