ZÁVEREČNÝ KONCERT KHJ

Koncert pre harfu a orchester Es dur od Reinholda Glièra (1875-1956) je zrelým dielom autora. Je inštrumentovaný pre pomerne malé obsadenie, čo len zvyšuje jeho šarm a delikátnosť. Štýlovo prepája prvky klasickej formy s prísadou ruského romantizmu v jemne archaickej žánrovej zmesi, ktorú preslávila napríklad Čajkovského Orchestrálna suita č.4 „Mozartiana“. Koncert má tri časti, prvá predstavuje lyrizovanú a zasnenú štruktúru sonátovej formy s výrazne melodickou vedľajšou témou, ktorá býva sa pre svoju rozsiahle poetické úseky porovnávaná s Rachmaninovom.

Symfónia č.7 C dur „Leningradská“ od Dmitrija Šostakoviča (1906-1975) patrí k najslávnejším dielam histórie. Skladateľ ju venoval Jevgenijovi Mravinskému, skvelému dirigentovi jeho predošlých symfonických diel. Toto dielo býva charakterizované ako symfónia tragizmu, hudobný jazyk je tu abstraktnejší a komplikovanejší než v Symfónii č.6. Napísaná je pre mimoriadne obsadenie orchestra s bohato zastúpenými dychovými nástrojmi a bicími a posilnenou skupinou sláčikových nástrojov. Dodnes sa teší obrovskej obľube publika vďaka Šostakovičovmu veľkolepému a majstrovskému hudobnému stvárneniu. Napriek tomu, že bola propagandisticky zneužívaná sovietskym režimom, predstavuje Šostakovičova symfónia nadčasový apel na univerzálne humanistické hodnoty a symbol boja proti akémukoľvek totalitarizmu a agresii.

...