BRUCKNER 200

Ústrednými témami diela Parsifal, poslednej opery Richard Wagnera, sú hrdinská obeta, súcit a znovuzrodenie. Operu, ktorá trvá takmer päť hodín, nemecký skladateľ koncipoval ako slávnostný mystický zážitok - Gesamtkunstwerk, t.j. dielo prepájajúce všetky umelecké zložky, ktoré zároveň spája kresťanskú a starogermánsku symboliku so schopenhauerovskou filozofiou. Hudba v sebe spája pokojné i vypäté expresívne prvky ako zásadné elementy vo veľkolepom opuse plnom transcendentnej, všeobjímajúcej lásky.

Opera Die Frau ohne Schatten (Žena bez tieňa) je výsledkom spolupráce skladateľa Richarda Straussa so spisovateľom Hugom von Hofmannsthalom. Strauss následne počas pobytu vo Švajčiarsku po druhej svetovej vojne vytvoril na motívy tejto opery jednočasťovú Symfonickú fantáziu. Symfonická fantázia nie je rozsiahla, ale obsahuje hudbu, ktorá pôsobí novo a sviežo. Fantázia zároveň doslova vdýchla nový život hudbe z opery, ktorú skladateľ považoval za hodnotnú a originálnu.

Svoje Te Deum pre orchester, zbor, štyroch sólistov a organ v slávnostnej a radostnej tónine C dur písal Bruckner v rokoch 1881-85, v období, keď komponoval aj svoju Symfóniu č.7 a obe diela sú si tematicky príbuzné. Dielo patrí k vrcholným dielam svojho druhu. Vyznačuje sa ušľachtilou vznešenosťou a gracióznosťou, no nechýbajú v ňom ani zádumčivé momenty a chvíle pokornej modlitby.