FANTÁZIA PRE HUSLE

Orchestrálna skladba V podvečer. Selanka pre orchester, op. 39 Zdeňka Fibicha vznikla v roku 1893. Skladbu možno z hľadiska žánrového zaradenia považovať za skladateľovu šiestu symfonickú báseň, aj keď Fibich svoje neskoré symfonické básne označoval ako „symfonické obrazy“, pretože nemali literárnu predlohu. Skladbe dal podľa jej prevládajúcej nálady označenie „selanka“ a väčšina motívov pôvodne pochádza z cyklu klavírnych skladieb Nálady, dojmy a upomínky. Dielo zároveň evokuje pokojnú a idylickú náladu, pričom hlavným impulzom jeho vzniku bol začiatok intenzívneho milostného vzťahu skladateľa so svojou žiačkou Anežkou Schulzovou.

V roku 1902 sa Josef Suk rozhodol pristúpiť ku kompozícii virtuóznej koncertantnej skladby pre svoj nástroj – husle. K problematike obsahu a formy diela však pristupoval celkom inak ako vo svojej prvej symfónii, v ktorej sa prísne držal klasických vzorov. Namiesto tradičného trojčasťového modelu koncertu zvolil jednočasťovú, ale bohato členitú formu fantázie. To, že part sólových huslí znie dokonale, svedčí o Sukovej dôvernej interpretačnej znalosti tohto nástroja.

Kým veľká časť tvorby rakúsko-maďarského skladateľa a bratislavského rodáka Franza Schmidta je hlboko zakorenená v štýle sklonku 19. storočia, Symfónia č. 4 je jeho najmodernejším dielom. Je považovaná za rekviem za Schmidtovu dcéru, ktorá zomrela pri narodení. Úvodné sólo trúbky slúži ako tematické spojivo celej symfónie. Adagio sa začína krásnym violončelovým sólom, ktoré sa následne transformuje do veľmi dramatického obrazu. Molto vivace prináša fugátové vstupy a posledná časť predstavuje návrat úvodnej pôsobivej témy.