MONIUSZKO - ČAJKOVSKIJ - MENDELSSOHN-BARTHOLDY

Už v ranom veku zložil Felix Mendelssohn-Bartholdy trinásť symfónií pre sláčikové nástroje. Písal aj piesne, klavírne skladby, opery a komornú hudbu v obdivuhodnom množstve, pričom neustále kráčal smerom k dospelosti, ktorú dovŕšil slávnou Predohrou k Snu noci svätojánskej. Oficiálne číslovanie jeho symfónií sa však začalo až Symfóniou c mol, v ktorej mladý, iba pätnásťročný skladateľ, po prvýkrát využil aj dychové nástroje. Inšpiráciu čerpal predovšetkým z Mozartových a Weberových diel, no ovplyvnili ho aj Haydn s Beethovenom. Dynamická úvodná časť prináša zreteľne kontrastné témy, kým pomalé Andante sa vyznačuje mäkkými, sýtymi farbami a v závere zaznie temperamentné finále. Mladý skladateľ tu dokázal, že disponuje úžasnou nápaditosťou hudobných myšlienok, spracovaných s odvážnou mierou disonantnosti a farebnou inštrumentáciou.

Husľový koncert D dur od Piotra Iljiča Čajkovského patrí spolu s koncertmi Beethovena, Mendelssohna a Brahmsa k vrcholom husľového repertoáru. Tento koncert reprezentuje všetky najlepšie črty Čajkovského hudby: lyrizmus, bohatú melodickú invenciu i osobité využívanie prvkov ruskej ľudovej hudby. Zároveň skladateľ majstrovsky využíva znenie nástroja vo všetkých jeho registroch a poskytuje interpretovi veľké možnosti, aby ukázal svoje schopností vo viacerých virtuóznych efektoch i expresívnych líniách.